JURAJ JÁNOŠÍK VZPRIEČENÝ V TLAME
(odpoveď na tendenčné a nedoštudované videa a články)
V slávnej Laroussovej encyklopédii z roku 1984 čítame: "bandit slovaque, chevaleresque...., un symbole de la revolte contre les oppreseur", teda "šľachetný slovenský zbojník..., symbol vzbury proti útlaku". Anglický bádateľ Eric J. Hobshawm rozlišuje medzi dvoma odbornými pojmami a to: "common robbers"-obyčajní lupiči a "social bandit"- obecní zbojníci, pričom český historik Adam Votruba dodáva: "Za zbojníctvo možno považovať iba takú činnosť, ktorá bola obecným spoločenstvom schvaľovaná a považovaná za oprávnenú formu odporu,". Teda ako uzatvára nemecký historik Carsten Küther, tzv. "kriminelle Banditen"-kriminálni lupiči z okraja spoločnosti prepadávali v maskách mali prvotný motív koristi, kdežto ich náprotivky tzv. "Sozialbanditen"-obecní zbojníci pochádzali spomedzi občanov, vystupovali s presvedčením o spravodlivosti svojej veci, otvorene bez masiek a ich prvotný motív nebola korisť, ale prepad im nepriateľských subjektov.
Treba si doštudovať aj širšie strategicko-politické reálie a najmä problematiku, ktorou je tzv. Valašské právo. Juraj Jánošík ako každý iný Valach nebol poddaný žiadneho pána okrem kráľa uhorského. Keďže uhorský kráľovský stolec bol získaný násilne Habsburgovcami, nedá sa nerozumieť ak veľká časť uhorskej šľachty, slobodných občanov a vojenstva podnikala voči cudzincom na uhorskom tróne otvorené alebo skryté vojenské ťaženia. Popisovať Jánošíka jednofarebne, len na základe udaní nepriateľov a zradcov Uhorska, je neobjektívne. Je dobré známym faktom pôsobenie časti Rákoczyho armády, ktorá prešla po zrade a odzbrojení grófa Karolyho pri Satu Mare (Szatmar) do režimu gerilového, partizánskeho boja. Ešte v roku 1711 sa s Jánošíkom stretol plukovník Adam Javorka, hlavný dôverník stále neporazeného kniežaťa Rákoczyho. Úlohou Juraja Jánošíka ako aj ostatných gerilových kapitánov bolo zhromažďovať organizovať ľudské a materiálne zdroje ako aj narúšať zásobovanie a financovanie nepriateľskej habsburskej armády. Od nešťastnej bitky pri Moháči roku 1526 až po zradu ideálov a vojenského ťaženia Františka Rákociho prebiehali s istými prerušeniami vojny Uhorského kráľovstva s predstaviteľmi Svätej ríše rímskej nemeckého národa, rakúskymi Habsburgovcami a presilou ríšskym zlatom financovaných žoldákov z každého kúta ríše. V týchto dejinných a strategicko-politických reáliách je potrebné vnímať aj postavu národného hrdinu Slovákov, Juraja Jánošíka, ktorého 335. výročie narodenia sme si prednedávnom pripomenuli (nar. 25.1.1688).
Komentáře
Okomentovat